Ako sa ti podarilo stať sa majsterkou Európy ?
Na túto otázku je veľmi ťažké odpovedať. Zohráva tu úlohu viacero faktorov. Mám podporu v mojej rodine, ktorá sa mi prispôsobuje a vytvára mi zázemie. Ďalej mám vynikajúcu trénerku Mgr. Dušanu Čiernu, ktorá už 3 roky jazdí každý týždeň? na trase Bratislava-Prievidza a odovzdáva mne aj klubu všetko, čo ovláda. Ona ma vlastne dotiahla tam, kde som teraz. No nesmiem zabudnúť ani na moje teamové kolegyne, Ľudmilu Bačíkovú a Niku Merašickú, s ktorými sa predbiehame a ťaháme sa navzájom. No a nakoniec ďakujem aj reprezentačným trénerom,ktorí boli oporou všetkým reprezentatom v Lisabone.
Čo to pre teba znamená?
Je to pre mňa obrovská odmena za snahu a námahu po celý rok. Som neskutočne šťastná, že som to dokázala, ale hlavne to pre mňa znamená to, že musím riadne trénovať a stále sa zlepšovať. V Lisabone a aj v Guadalajare som videla, že moje súperky sú veľmi kvalitné. Ak sa mi podarí nominovať sa aj na nasledujúce ME 2015, viem, že získať medailu nebude jednoduché.
Čo všetko si musela podstúpiť, aby sa ti to podarilo?
Celý rok poctivo trénovať, či už na tréningoch alebo sústredeniach, Udržiavať si čo najlepšie zdravie a dostať sa do psychickej pohody. A samozrejme aj trocha športového šťastia.

Mala si trému, aký priebeh mali zápasy ?
1. kolo Bielorusko 4:1, 2. kolo Česká republika 4:1, 3. kolo Nemecko 4:1, 4. kolo Slovinsko 3:2, finále 5. kolo Španielsko 3:2 Trému som mala, ale väčšinou ju mávam väčšiu. Teraz som sa cítila veľmi dobre, čo sa odrazilo určite aj na mojom výkone. Prvé tri kolá, vlastne aj štvrté prebiehali pomerne rýchlo a bez problémov, len v semifinále trochu nastúpila tréma, ale len na chvíľku, lebo som si uvedomila, že to už musím dotiahnuť až do finále. Posledné finále sa mi išlo veľmi dobre a v podstate som si ho užívala, pretože som vedela, že už nemám čo stratiť.
Čo bolo v turnaji najťažšie?
Najťažšie býva vždy prvé kolo. Po ňom zo mňa už opadol stres a mohla som myslieť len na svoj výkon. Samozrejme čo sa týka súperov, bolo najťažšie finále, pretože som sa v ňom stretla so španielkou Roy Rubio, ktorá obsadila 3. miesto na majstrovstvách sveta.
Ako si sa vlastne dostala ku karate ?
Už keď som bola malá, trochu ma to ťahalo k tomuto športu, no najprv som začínala s modernou gymnastikou. Neskôr, keď som bola staršia, som začala chodiť s ocinom na karate a odvtedy ho už cvičím asi 7 – 8 rokov.
Aký je tvoj další program, na čo sa budeš pripravovať a ambície?
Teraz v marci ma čaká hlavne monitoring, keďže som žiačkou 9. ročníka ZŠ. Trochu si oddýchnem a zase začnem veľa, veľa trénovať. Chystám sa zúčastniť sa medzinárodného sústredenia a súťaží, ako aj po minulé roky. Chcela by som viac vycestovať na zahraničné semináre s poprednými osobnosťami svetového karate a samozrejme sa chcem nominovať na nasledujúce ME 2015 a doniesť medailu.
Rozhovor robil Ivan Mriška pre Hornonitrianske noviny.